�rove� triedenia odpadu v mest�ch a obciach na Slovensku

Smernica Európskeho parlamentu a Rady �. 94/62/EC o obaloch a odpadoch z obalov (obalová smernica) stanovuje �lenským krajinám povinnos� zabezpe�i� zber a zhodnotenie odpadov z obalov. Smernica stanovuje MINIMÁLNE mno�stvá, ktorých zber je potrebné zabezpe�i�. O tejto povinnosti sa v krátkosti hovorí ako o povinnosti plnenia limitov.

Limity boli zavedené ako MINIMÁLNA hranica, ktorá zabezpe�í, aby separovaný zber  reálne fungoval. Ciele zberu a zhodnotenia odpadov z obalov (limity) boli stanovené tvorcami smernice i s oh�adom na to, �e si uvedomovali, �e technicky nie je mo�né zabezpe�i� 100% zberu a zhodnotenia obalov uvedených na trh.

Obalová smernica umo��uje prenies� povinnos� �lenských krajín plni� limity na tie subjekty, ktoré svoje výrobky balia do obalov, alebo dová�ajú zabalené výrobky. V praxi to znamená, �e povinnos� plnenia limitov prechádza na spolo�nosti, ktoré nazývame povinné osoby a priamo sa tak uplat�uje princíp „zne�is�ovate� platí“.

Systém plnenia limitov funguje tak, �e povinné osoby sa zdru�ujú a zakladajú špeciálne organizácie, ktoré túto povinnos� zabezpe�ujú. Systém je zavedený a overený vo vä�šine �lenských krajín Európskej únie. Špeciálne spolo�nosti sa v jednotlivých krajinách EÚ nazývajú rôzne, na Slovensku ich poznáme pod názvom oprávnené organizácie.

Povinné osoby nahlasujú oprávneným organizáciám celkové mno�stvo obalov, ktoré uviedli na trh. Oprávnené organizácie prostredníctvom svojich zmluvných vz�ahov s mestami, obcami, zberovými spolo�nos�ami a recyklátormi zabezpe�ujú, aby sa vyseparovalo a následne zhodnotilo všetko vyseparované mno�stvo odpadov z obalov.

Oprávnené organizácie podporujú zber a zhodnocovanie odpadov z obalov pochádzajúcich od spotrebite�ov, to znamená separovaný zber na komunálnej úrovni, ale taktie� i separovaný zber a zhodnocovanie odpadov z obalov, ktoré vznikajú v priemyselných a ve�kých obchodných prevádzkach.

Podpora zberu na komunálnej úrovni je drahšia v porovnaní so zberom v priemyselných prevádzkach, preto�e náklady na zabezpe�enie separovaného zberu v mestách a obciach sú vyššie v porovnaní so zberom v priemysle.

V priemyselných prevádzkach vzniká na jednom mieste ve�ké mno�stvo odpadu rovnakého druhu, predovšetkým kartónu a fólií, tým je �ahšie dohliada� na jeho �istotu. V kontajneroch a vreciach ur�ených na separovaný zber z domácnosti kon�ia materiály rôzneho druhu – napr. PET f�aše na nápoje, fólie, tégliky a podobne, a preto je potrebné tento odpad následne dotriedi�. Náklady na zvoz priemyselného odpadu sú ni�šie vzh�adom na vy�a�enos� auta, ktoré odpad odvá�a. Pri zbere odpadu od spotrebite�ov je potrebné nalo�i� ve�ké mno�stvo odpadu z kontajnerov alebo vriec, �o je náro�nejšie na �as, prácu, ako i pohonné hmoty.  V neposlednom rade aj zhodnocovate� zaplatí viac za odpad z priemyslu ako za odpad z komunálnej sféry.

Dôle�itým aspektom je, �e na komunálnej úrovni sa na Slovensku nevyseparuje dostatok odpadov z obalov, aby všetky povinné osoby mohli splni� limity, a preto musia podporova� i zber odpadov z obalov v priemysle a obchode. (Limity sa po�ítajú z celého mno�stva obalov uvedených na trh a nie, ako sa niektorí mylne domnievajú, z u� vyseparovaných mno�stiev odpadov.)

Ko�ko odpadu sa musí v mestách a obciach vyzbiera�, aby boli splnené minimálne limity zberu a zhodnocovania odpadov z obalov ?

Pod�a odborných odhadov, ktoré vychádzajú zo znalosti trhu, je na Slovenský trh uvádzaných pribli�ne 350 000 t obalov ro�ne. Celkový limit na zber a zhodnocovanie odpadov z obalov je pre rok 2011 stanovený vo výške 56%. To znamená, �e na splnenie limitov je celkovo potrebné vyzbiera� a následne zhodnoti� MINIMÁLNE 224 000 t odpadov z obalov.

Pod�a Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo v roku 2009 v slovenských mestách a obciach vyseparovaných a vyzbieraných 103 134,7 t odpadov. Na Slovensku je tradi�ne zavedený integrovaný systém separovaného zberu odpadov. To znamená, �e prostredníctvom separovaného zberu sú zbierané obaly, ale i neobalové komodity, ktoré majú podobný charakter ako obaly, alebo sú vyrobené z rovnakého materiálu.

Vychádzajúc z analýz komunálneho zberu odpadov, ktoré sú u� od za�iatku roka 2009 vykonávané kontinuálne a systematicky v mestách a obciach na Slovensku, mô�eme poveda�, �e mno�stvo obalov zastúpených v separovanom zbere je v priemere nasledovné: 70,85 % odpadu tvorí obalová zlo�ka a 29,15% odpadov netvoria obaly. V jednotlivých komoditách sa však pomery obalových a neobalových odpadov líšia Kým v skle tvoria odpady z obalov a� 95,05%, v plastoch 87,84%, v  papieri je to iba 29,65%.

V mestách a obciach bolo v roku 2009 vyzbieraných 72 194,29 t odpadov z obalov (Odpady v Slovenskej republike 2009, Štatistický úrad SR, 2010). To znamená, �e komunálne systémy separovaného zberu dokázali v roku 2009 pokry� len 32% potreby na plnenie limitov! A to hovoríme len o MINIMÁLNYCH mno�stvách na plnenie limitov.

Taktie� to znamená, �e v mestách a obciach nevzniká odpad, ktorý by bol v celoslovenskom meradle nad limit a nemal by sa o� kto postara�.

Naopak! Na to, aby povinné osoby plnili limity aj v budúcnosti, bude potrebné za�a� omnoho viac podporova� separovaný zber v mestách a obciach. Limity na zber a zhodnocovanie odpadov z obalov postupne stúpajú.  U� v roku 2012 je celkový limit na zber a zhodnotenie odpadov z obalov stanovený na 60%. Mno�stvo obalov vyseparovaných v obchodných a priemyselných prevádzkach má výrazne obmedzenú kapacitu a u� dnes dosahuje svoj strop.

Pre budúcnos� je dôle�ité, aby pravidlá pre povinné osoby a oprávnené organizácie boli nastavené spravodlivo. Aby sa nemohlo sta�, �e niektoré povinné osoby a oprávnené organizácie budú podporova� len separovaný zber odpadu v priemyselných prevádzkach, prostredníctvom ktorých budú nap��a� povinnosti plnenia limitov zberu a zhodnocovania odpadov z obalov, a tým budú ma� konkuren�nú výhodu oproti tým povinným osobám a oprávneným organizáciám, ktoré podporujú separovaný zber v mestách a obciach.

Ing. Roman Vandák,

riadite� komoditného oddelenia, oprávnená organizácia ENVI-PAK