Hor��avy ��to�ia� aj cez okn�. Viete, ako ochr�ni� domov pred letn�m slnkom?

Regulácia teploty a s �ou súvisiace vetranie za�ínajú u� pri stavebnom návrhu. Pre �o najvä�ší zisk svetla a tepla sa odporú�a orientova� obytné miestnosti na juh. Presklená plocha ju�nej steny by však nemala presiahnu� 40 %, aby nedochádzalo k prehrievaniu miestností. Do úvahy je potrebné bra� aj oslnenie, ktoré mô�e okrem iného aj zhorši� �itate�nos� monitora po�íta�a, �o je dôle�ité, ak pracujete z domu. Pre tieto prípady existuje jednoduché riešenie v podobe protislne�nej ochrany, ktorú je mo�né prispôsobi� ro�nému obdobiu aj dennej polohe slnka. Majte však na pamäti, �e neexistuje univerzálny produkt a riešenie sa v�dy „šije na mieru“ architektúre budovy.

Vnútornú protislne�nú ochranu zaistí zasklenie, fólia �i �alúzia

Vnútornú protislne�nú ochranu je mo�né nainštalova� �ahko a rýchlo, pou�ite�ná je takmer v akejko�vek budove bez nutnosti vykonáva� konštruk�né zmeny jej vonkajšieho pláš�a. Medzi naj�astejšie pou�ívané typy vnútornej protislne�nej ochrany patrí aj klimatické zasklenie s vnútornou ochranou proti oslneniu. V�aka tomuto riešeniu denné svetlo na�alej prirodzene preniká do interiéru, ale u� bez ultrafialového �iarenia, ktoré klimatické sklá z preva�nej �asti odfiltrujú. Práve UV �iarenie je toti� zdrojom tepla. Ú�innos� UV filtrov sa pohybuje okolo 98 % pri UVA aj UVB �iarení. �íre klimatické sklá neovplyvnia mno�stvo denného svetla v interiéri, tak�e o izbové rastliny sa nemusíte bá�.

„Ak chcete eliminova� teplo, musíte aj správne vetra�. V lete rozhodne nevetrajte cez de�, ale v noci alebo ráno, kedy je vzduch chladnejší. Pokia� potrebujete vetra� cez de�, vyu�ite prievan. V najchladnejšej miestnosti otvorte ventila�ku, pootvorte všetky dvere vedúce do vetranej miestnosti a v nej nechajte okno dokorán na zhruba tridsa� minút,“ radí Milan Klepsa, zástupca spolo�nosti VEKA v �R a SR, ktorá je popredným svetovým výrobcom plastových profilov okien a dverí triedy A.

Ako alternatívu je mo�né pou�i� tie� vnútorné alebo vonkajšie termoizola�né fólie na sklo. Vo�i ne�elanému prehrievaniu obytných priestorov sú ideálne práve vonkajšie. Doká�u odrá�a� vä�šinu tepelnej energie ešte predtým, ne� vstúpi do zasklenia. Ve�ká výhoda fólií spo�íva v tom, �e ich mô�ete nalepi� v podstate na akýko�vek tvar okna. Neoceníte ich však iba po�as horúcich mesiacov. V letnom období zabra�ujú prestupu tepelného �iarenia a zni�ujú tak teplo v miestnosti, pri�om tie vysoko kvalitné ponúkajú aj vysokú svetelnú priepustnos�. V zime naopak fungujú ako spo�ahlivá izolácia a zabra�ujúca únikom tepla.

Naj�astejším prvkom ochrany pred slne�ným svetlom sú �alúzie. Tie síce pôvodne slú�ili ako ochrana súkromia, ale �asom za�ali by� vyu�ívané aj ako ochrana pred ne�iaducim svetlom. Pohyblivé lamely mo�no pou�i� na usmernenie a reguláciu objemu dopadu svetla ich jednoduchým nato�ením.

Vonkajšia ochrana pred slnkom aj zlodejmi? Rolety!

K dispozícii máte samozrejme aj vonkajšie riešenie ochrany proti slne�nému svetlu, ktoré je mo�né realizova� napríklad pomocou klasických, oto�ných �i vonkajších roliet. „V prípade vonkajšej ochrany je dôle�ité všetko zoh�adni� u� pri návrhu stavby, aby sa ochrana dokonale prispôsobila architektúre stavby. Tieto prvky mo�no samozrejme inštalova� aj neskôr, ale najlepšie výsledky dosiahnete, pokia� sa s protislne�nou ochranou po�ítate u� pri návrhu,“ konštatuje Milan Klepsa.

Všestranným riešením pre mnoho obytných a komer�ných budov sú rolety, ktorých rozvinuté stabilné lamely vytvoria pri spustení pevnú ochrannú vrstvu s univerzálnym vyu�itím. Interiér je ú�inne chránený nielen proti slnku, ale aj hluku, da��u alebo snehu. A navyše, majite� objektu získa aj prvok ochrany proti vlámaniu. 

Individuálne dizajnové nároky  na rolety je mo�né splni� pomocou  širokého spektra atraktívnych farieb a dekorov dreva. Na prefarbenie materiálu sa pou�ívajú studené farebné pigmenty, ktoré pôsobia proti zahrievaniu slnkom a zni�ujú tepelné za�a�enie rolety. V spojení s vysokou kvalitou materiálu máte takto zaistenú bezporuchovú prevádzku na celé desa�ro�ia.