Lupt��ik: Slovensko je �pi�ka v raste produktivity pr�ce, potrebuje v�ak viac

Slovensko patrí ku krajinám so špi�kovým priemyslom. Bez vä�ších investícií do vedy, výskumu a inovácií a bez reformy vzdelávacieho systému si túto pozíciu do budúcnosti neudr�í. Práve vzdelávanie je k�ú�ové pre prispôsobenie sa novej priemyselnej revolúcii 4.0, ktorá u� mení ekonomiku okolo nás. Povedal v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky dekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej Univerzity v Bratislava a �len Katedry hospodárskej politiky Mikuláš Luptá�ik. Predtým bol univerzitným profesorom na Hospodárskej univerzite vo Viedni, kde i na�alej pôsobí.

Ešte pred dvomi desiatkami rokov sa študenti ekonómie u�ili, �e budúcnos�ou je takzvaná terciárna sféra, teda slu�by. No zdá sa, �e je to inak. Opä� sa �oraz viac sklo�uje slovo výroba. Dochádza teda v Európe k renesancii priemyslu?

Áno, je to tak, hoci niektoré štatistické údaje navonok ukazujú opak. Podiel priemyslu na hrubej pridanej hodnote klesá, rovnako aj podiel zamestnaných v tomto odvetví. Tento prvý poh�ad je však zavádzajúci. V sú�asnosti je v ekonomike vysoká de�ba práce, ktorá zvyšuje jej produktivitu. Priemysel svojou výrobou generuje významné efekty pre všetky odvetvia národného hospodárstva, najmä pre slu�by, ktoré tým nevznikajú akoby na zelenej lúke, ale priamo sa na� via�u. Tým, �e produktivita práce v priemysle rastie ove�a rýchlejšie ako v slu�bách, tak to vedie k ni�ším nákladom a ni�ším relatívnym cenám priemyselných výrobkov v porovnaní s cenami slu�ieb, a teda sa opticky podiel priemyslu zni�uje. Význam priemyslu je však aj v tom, �e to v�dy bol a je motor inovácií.

Je v podpore priemyslu aj sú�asná výhoda a dôvod rozmachu nemeckej ekonomiky, ktorá v minulých desa�ro�iach nepod�ahla tlaku na deindustrializáciu?

Áno. Podiel priamo zamestnaných v celom priemysle je menší ako v slu�bách. No ak sa na to pozrieme inak a polo�íme si otázku, ko�ko potrebujeme zamestnancov, aby sme uspokojili dopyt po priemyselných výrobkoch, tak sa pýtame na po�et �udí, ktorí sú nepriamo zamestnaní v priemysle. Vtedy sa dostaneme k údaju, �e a� jednu tretinu zamestnancov generuje priemysel, �o je viac ako generuje odvetvie slu�ieb. Preto je nepresné a zavádzajúce hovori� o deindustrializácii.

Ako je na tom slovenský priemysel?

V roku 1995 bol podiel priemyslu Slovensku na hrubej pridanej hodnote tretí najvyšší v Európe. Tento ukazovate� je v sú�asnosti o nie�o ni�ší, no stále sme porovnate�ní s Nemeckom, Rakúskom alebo �eskom, �o sú tradi�né priemyselné centrá. Ve�mi dobrú pozíciu si dr�íme v produktivite práce. Za posledné obdobie bol jej rast na Slovensku najvyšší v Európe. Ukazuje sa, �e zahrani�né investície s prísunom nových technológií prinášajú svoje ovocie. Do budúcnosti však musíme prida� v oblasti inovácií. Ukazuje to aj aktuálny index inovácií vo svete, kde sme sa síce za posledný rok mierne posunuli dopredu, na 39. miesto, ale v jeho �iastkových a dôle�itých ukazovate�och, ako sú napríklad výška tzv. intelektuálnych aktív a intenzita výdavkov na vedu a výskum, sme na tom horšie. So svetovou špi�kou sa mô�eme porovnáva� len v indikátore pridanej hodnoty vytvorenej v priemysle, kde sme dvanásty. Preto je do budúcnosti ve�mi dôle�itá podpora výdavkov na vedu, výskum a inovácie. To je jediná cesta, ako udr�a� konkurencieschopnos� priemyslu.

Aj vy tvrdíte, �e profitujeme z dovozu vyspelých technológií. Nie je to na jednej strane riziko, �e nám chýba lepšia úrove� vlastného výskumu?

To je oblas�, kde máme slabinu. Vezmite si automobilový priemysel. Tam je markantný rozdiel vo vyu�ití zahrani�ných a domácich vstupov a technológií. Zárove� je to však príle�itos� pre našich subdodávate�ov, no bez rozvoja vedy a výskumu, a teda i vä�ších výdavkov na vedu a výskum, to nepôjde. A nejde len o peniaze z verejných zdrojov, ale aj o podporu zo strany súkromnej sféry. Platí systém takzvanej páky. Ak vo vyspelých krajinách verejný sektor vydá na vedu a výskum jedno euro, tak súkromná sféra pridá dve. Dôle�itú úlohu v tejto oblasti hrá vysoké školstvo. Na jednej nedávnej konferencii povedal predstavite� koncernu Siemens, �e so svojím výskumom chcú prís� do Rakúska, preto�e má dobré univerzity. Z toho si musíme vzia� príklad aj my. Konkuren�nú schopnos� si udr�íme, ke� úrove� výskumu na našich vysokých školách doká�e pritiahnu� i výskumné oddelenia zahrani�ných investorov.

Pôsobíte na univerzitách v dvoch krajinách, Rakúsku a na Slovensku. Ako by vyznelo porovnanie úrovne štúdia v oboch krajinách?

Na Slovensku je ve�a šikovných a talentovaných študentov i pedagógov, ktorí sa, �ia�, uplat�ujú v zahrani�í. Napríklad na Hospodárskej univerzite vo Viedni je tretí najvyšší po�et zahrani�ných študentov práve zo Slovenska. Aj to je jeden z dôvodov rozdielov, ktoré sú v náš neprospech. Dobrí študenti odchádzajú a to má negatívny vplyv na výu�bu. Chýba z ich strany vä�ší tlak na kvalitu. Okrem toho si myslím, �e je potrebné na Slovensku zmeni� zákon o vysokých školách. Vytvára príliš ve�a administratívy a hierarchického �lenenia na školách. Na akademickej pôde musí by� toti� rozhodujúca váha argumentu a nie váha titulu. Máme ve�a predpisov a smerníc. V�dy, ke� sa sna�ím prís� s nejakou zmenou, prvé, �o po�ujem, �e sa to nedá, preto�e je to proti nejakej internej smernici. Treba sa najprv sna�i� nájs�, �o mi príslušný zákon alebo smernica umo��uje a nie �o mi znemo��uje. Zákon navyše nepodporuje takmer vôbec mobilitu vyu�ujúcich medzi univerzitami, �o je chyba. Pre rozvoj vedy a úrovne vysokých škôl je ve�mi prospešné získa� na funk�né miesta profesorov docentov a profesorov z iných univerzít a vedeckých pracovísk. Úplne by sta�ilo, ak by sme mali len funk�né miesta profesorov, ako je to vo vä�šine vyspelých krajín. V sú�asnej situácii je ve�mi �a�ké reagova� na nové oblasti výskumu, akou je v ekonómii teraz napríklad industriálna ekonómia, ak sa takejto oblasti na danej univerzite doteraz nikto intenzívne nevenoval. Nemáme takmer šancu niekoho pritiahnu� zvonka. Nehovoriac o predpisoch pri nostrifikácii titulov získaných v zahrani�í. Tým chýba konfrontácia názorov a spôsobov h�adania riešení a hráme si len vlastnú ligu.

Mnohé firmy na Slovensku upozor�ujú na to, �e im chýbajú kvalifikovaní pracovníci. Vláda preto za�ala s podporou duálneho vzdelávania na stredných školách. Je to nevyhnutný smer?

Áno. U nás je potrebné zreformova� prakticky celý vzdelávací systém. Existuje štúdia, ktorá mapuje vzdelávaciu štruktúru v 130 krajinách sveta. V nej sa napr. ukazuje, �e pre krajiny, ktoré sa rozvíjajú, je ve�mi dôle�itý podiel stredoškolsky vzdelaných �udí. �asto sa pou�íva porovnanie Indie a �íny. V Indii je nieko�ko špi�kových svetových univerzít, no zárove� milióny �udí bez základného vzdelania. V �íne majú základné vzdelanie všetci, ve�ká skupina má aj stredoškolské a univerzity nedosahujú úrove� špi�kových indických. To porovnanie je aj jedným z dôvodov, ktorým sa vysvet�uje vyššia miera ekonomického rastu v �íne v porovnaní s Indiou. Stredné školstvo sa ukazuje ako mimoriadne dôle�ité pre ekonomický úspech krajiny a pre rozvoj priemyslu.

�asto sa diskutuje o tom, �i nie je Slovensko príliš zranite�né tým, �e sa výrazne orientuje na automobilovú výrobu. Onedlho k nám pribudne štvrtá automobilka. Je takáto orientácia pre slovenskú ekonomiku riziko?

Pre ekonomiku to stále prináša pozitívne efekty. Dôle�ité bude, aby si automobilový priemysel na Slovensku zachoval konkurencieschopnos� nielen pre ni�šie mzdové náklady, ale aj vysokú technologickú úrove� a konkuren�nú schopnos� svojich výstupov. Preto sú potrebne vyššie výdavky na vedu, výskum a na inovácie.

Závody automobiliek, ktoré pôsobia na Slovensku, patria k špi�kám jednotlivých koncernov s najvyššou produktivitou práce. �ím to je?

Automobiloví výrobcovia prišli na Slovensko s najnovšími technológiami a kvalita pracovnej sily u nás je stále vysoká a jednotkové náklady práce relatívne nízke. Istý nemecky odborník v oblasti automobilového priemyslu sa raz vyjadril, �e keby si koncern VW mal vybra� jedno miesto, kde bude vyrába� autá, tak by sa mali rozhodnú� pre Slovensko.

Hovorí sa o tom, �e svetovú ekonomiku �aká nová priemyselná revolúcia 4.0. �o musí Slovensko urobi�, aby mu neušiel vlak a zachytilo tento trend?

Táto revolúcia sa u� deje. Priemysel sa u� viac rokov digitalizuje a automatizuje, a preto je dôle�ité sa prispôsobi�. Tak, aby sme udr�ali vysoký rast produktivity práce, ktorý tla�í náklady na konkurencieschopnú úrove� a vedeli rýchlo reagova� na po�iadavky spotrebite�ov.

Ako sa zmení priemysel po�as tejto revolúcie?

Ovplyvní ho prepájanie informa�ných technológií, rôznych databáz s výrobným procesom, v ktorom budú dominova� roboty. Výroba bude úplne v koncepte just-in-time, kde budú presne na seba nadväzova� jednotlivé dodávky. Aj preto firmy s�ahujú z Ázie spä� do Európy mnohé výroby, preto�e potrebujú by� flexibilnejšie a to sa dá len pri menších vzdialenostiach. �oraz viac sa bude vyrába� na objednávku jednotlivých zákazníkov. Bude dôraz na vä�šiu presnos� a kvalitu výrobu. Firma Siemens uvádza, �e v minulosti po�as manuálnych kontrol na jeden milión výrobkov pripadlo asi 500 chybných. V sú�asnosti pri automatizovanej kontrole a pri osemnásobne vyššej výrobe klesol po�et chybných výrobkov na 11,5. Po�et zamestnancov však zostal zachovaný.

Robotizácia a nahrádzanie �ivej pracovnej sily ne�ivou zrejme bude nevyhnutným javom. Niektoré štúdie hovoria o tom, �e tým sa mô�u strati� milióny pracovných miest…

Upozornil by som na jednu analógiu. V �ase prvej priemyselnej revolúcie pracovalo v po�nohospodárstve asi 40% obyvate�stva. V sú�asnosti sú to asi 3-4%, no celková zamestnanos� v ekonomike vzrástla. Iným príkladom bol nástup po�íta�ov za�iatkom 80-tych rokov minulého storo�ia, kde sa predpokladalo, �e by mohli nahradi� sekretárky. To sa nestalo. Sekretárky ostali, no zmenila sa im nápl� práce. �o sa v budúcnosti zmení, to bude dopyt po vysokokvalifikovaných pracovníkoch, ktorý vzrastie. To však súvisí s tým, �e k�ú�ovú úlohu bude ma� vzdelanie, ktorú musíme v najbli�ších 10-15 rokoch ur�ite zvýši�.

Bude sa preferova� skôr technické ako humanitné vzdelanie?

V porovnaní so sú�asnos�ou ur�ite áno. Priemysel 4.0 bude potrebova� viac �udí s technickým vzdelaním i s primeranou výu�bou matematiky a analytickými schopnos�ami.

Zdroj: www.hlavnespravy.sk