Mno�stvo vytrieden�ho odpadu kleslo na Slovensku v roku 2013 o 10 %

Z porovnania dát o triedenom zbere za roky 2012 a 2013 vyplýva, �e v roku 2013 vyprodukoval ka�dý obyvate� Slovenska v priemere o vyše 6 kilogramov viac komunálneho odpadu ako tomu bolo v roku 2012. Mno�stvo komunálneho odpadu prepo�ítané na jedného obyvate�a tak dosiahlo úrove� 325,25 kilogramov, �o predstavuje medziro�ný nárast o 2 %. Európsky priemer produkcie komunálneho odpadu je pod�a údajov EUROSTAT-u na úrovni 503 kilogramov na obyvate�a za rok.

Naopak mno�stvo vytriedeného odpadu medziro�ne klesá. Z uvedeného mno�stva vyprodukovaného komunálneho odpadu vyseparoval ka�dý ob�an 23,23 kilogramov odpadu, kým v roku 2012 to bolo 25,7 kilogramov na obyvate�a za rok, to znamená pokles o 10 %. Z h�adiska skladby vytriedeného odpadu tvorilo sklo 8,6 kilogramov, 7,96 kilogramov papiera, 6,06 kilogramov plastov a 0,61 kilogramov VKM.

Regionálne údaje

Pre ú�ely podrobnejšej analýzy, ktorá by vystihovala regionálne rozdiely, bola Slovenská republika rozdelená do troch regiónov. Porovnanie regiónov ukázalo, �e najviac komunálneho odpadu spomedzi všetkých regiónov SR vyprodukovali v roku 2013 obyvatelia regiónu západ (Bratislavský, Trnavský, Tren�iansky kraj, �ilinský kraj – región Kysuce) – 370,82 kilogramov (graf �. 1). Najni�šiu produkciu komunálneho odpadu vykázal región stred (Nitriansky a Banskobystrický kraj) a to 333,53 kilogramov. Priemerné hodnoty v produkcii komunálneho odpadu dosiahol región východ (�ilinský kraj – región Orava, Prešovský a Košický kraj) 267,71 kilogramov na obyvate�a.

Graf �. 1: Produkcia komunálneho odpadu v regiónov SR v roku 2013

Najvyššie mno�stvo vytriedeného odpadu v prepo�te na jedného obyvate�a (vyseparovate�nos�) zaznamenal región západ – 25 kilogramov na jedného obyvate�a (graf �. 2). Naopak najmenej vyseparujú obyvatelia regiónu východ – 18,61 kilogramov odpadu na jedného obyvate�a.

Graf �. 2: Priemerná vyseparovate�nos� pod�a regiónov SR v roku 2013

V porovnaní s rokom 2012 sa zlepšila infraštruktúra triedeného zberu. V roku 2013 mal ka�dý obyvate� k dispozícii 192 litrov zberných nádob alebo vriec za kvartál, �o predstavuje prístup jedného obyvate�a k takmer 800 litrov zberných nádob resp. vriec za rok. Takáto hustota zbernej siete predstavuje jedno kompletné zberné hniezdo s 1100 litrovými kontajnermi na papier, plast a sklo s frekvenciou vyprázd�ovania kontajnerov ka�dé 2 tý�dne pribli�ne na 110 obyvate�ov.

Najvä�šou hustotou inštalovanej zbernej siete disponoval v roku 2013 región stred, kde mal ka�dý obyvate� priemerne kvartálne prístup k 251,44 litrov zbernej nádoby (graf �. 3). Najni�šiu hustotu zbernej siete vykazoval región západ, kde na ka�dého obyvate�a pripadlo v roku 2013 139,13 litrov zbernej nádoby za kvartál.

Graf �. 3: Priemerná hustota zbernej siete v jednotlivých regiónov SR v roku 2013

Z ka�dého litra zbernej nádoby sa v roku 2013 vy�a�ilo priemerne 30,24 gramov vytriedeného odpadu, to znamená, �e zberná sie� sa vyu�ívala na 16 %. Z predchádzajúcich grafov vyplynulo, �e región západ mal najni�šiu hustotu zbernej siete a zárove� najvyššiu vyseparovate�nos�, kombinácia týchto dvoch faktorov spôsobuje, �e systém triedeného zberu je v tomto regióne najefektívnejší – (graf �. 4). Najni�šiu efektivitu zbernej siete vykazuje región stred 18,5 gramov na 1 liter zbernej nádoby, tento región je vybavený nadpriemernou zbernou sie�ou, avšak je vyu�ívaná podpriemerne.

Graf �. 4: Priemerná efektivita zbernej siete (mno�stvo vyseparovaných komodít v gramoch na liter inštalovanej zbernej siete za obdobie jedného roka) v jednotlivých regiónov SR v roku 2013

Záver

Stav triedeného zberu na Slovensku je stále nepriaznivý. Triedený zber na Slovensku stagnuje a potrebuje výraznú zmenu, nový impulz na rozvoj.

Produkcia komunálneho odpadu rastie, avšak mno�stvo vytriedeného odpadu klesá i napriek tomu, �e nárast infraštruktúry triedeného zberu znamená, �e triedený zber by sa mal dostáva� bli�šie k ob�anom.

Výsledky ukazujú, �e bez zásadných štrukturálnych zmien nebudeme ma� šancu odkloni� významné mno�stvo odpadu od zneškod�ovania k zhodnocovaniu a recyklácii.