Nov� prezident Zv�zu automobilov�ho priemyslu SR

Stali ste sa prezidentom jedného z najaktívnejších priemyselných zväzov na Slovensku. Ur�ite máte nieko�ko nápadov, ako zväz �alej vies�, smerova� a rozvíja�. �o nové sa chystáte v ZAP-e zavies� v najbli�šom období?

V rámci Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky pôsobí ve�mi kvalitný tím �udí. Okrem novo vymenovaného vedenia sú to zástupcovia našich �lenských organizácií, ktorí fungujú v pracovných komisiách a pomáhajú nap��a� jeho strategické ciele. Budem sa ur�ite usilova� o zachovanie kontinuity aj po�as môjho mandátu. Budem sa dr�a� presved�enia, �e efektívny a kvalitný automobilový priemysel je k�ú�om ku konkurencieschopnej a prosperujúcej Slovenskej republike.

Som rád, �e funkciu prezidenta Zväzu automobilového priemyslu SR som mohol prebra� po pánovi Hole�kovi, ktorý spolu so svojimi kolegami toto zdru�enie nasmeroval tak, aby bolo iniciátorom a realizátorom nových rozvojových smerov, a to aj v rámci priemyselných odvetví v celej Slovenskej republike.

Predchádzajúce vedenie ZAP SR vypracovalo stratégiu 2012-2016 s ôsmimi strategickými cie�mi. Pova�ujem za dôle�ité zachova� kontinuitu definovanej stratégie. Okrem toho mojím záujmom je rozšíri� stratégiu o nový cie�, a to v oblasti alternatívnych zdrojov energie pre pohon vozidiel.

Naším cie�om a hlavným záujmom je aj na�alej posil�ova� pozíciu ZAP SR, ako aj automobilového priemyslu na Slovensku formou partnerstiev, predovšetkým v novovytvorenej Aliancii priemyselných zväzov. Posil�ovanie pozície však nie je mo�né bez rozširovania �lenskej základne - firiem automobilového priemyslu, ktorých záujmy zastupujeme. S tým zárove� súvisí aj po�iadavka ako zatraktívni� �innos� zväzu a nájs� nové formy práce pre existujúcich a nových �lenov.
 

�o sú vaše hlavné strategické priority pre rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku?

Ako som nazna�il v odpovedi na predchádzajúcu otázku, strategické ciele ZAP SR boli obsiahle a pod�a môjho názoru správne definované mojimi kolegami a ich význam pre �alší rozvoj automobilového priemyslu pova�ujem za aktuálny. Potešilo ma, �e niektoré oblasti sú v �iasto�nej zhode so stratégiou rozvoja priemyslu 4.0 definovanej v Spolkovej republike Nemecko ako jedného z našich strategických partnerov SR, vrátane automobilového priemyslu. Samozrejme ich nap��anie má svoje priority. Takýmito prioritami boli v minulom období napríklad transformácia odborného vzdelávania na strednom stupni vzdelávania, oblas� aplikovaného výskumu a vývoja, rozvoj dodávate�skej siete a riešenie starých vozidiel po ukon�ení ich �ivotnosti. Predovšetkým prvé tri priority patria ku skupine základných kame�ov udr�ate�nosti konkurencieschopnosti automobilového priemyslu a �iadne zmeny vo vedení to nezmenia. Je potrebné �alej na nich pracova�.

V rámci kreovania nového vedenia zväzu a osvojenia si stratégie ZAP SR som odporu�il doplni� do pôvodne ôsmich strategických cie�ov deviaty - podporova� inova�né tendencie vo vyu�ívaní vozidiel s alternatívnymi zdrojmi energií na našich trhoch. Nap��aním tohto cie�a by sme chceli napomáha� k vä�šiemu rozšíreniu vozidiel s alternatívnymi palivami a pohonmi na Slovensku, k zni�ovaniu emisií tvorených cestnou dopravou a v kone�nom dôsledku k dosiahnutiu cie�ov predpísaných EÚ v oblasti emisií z motorových vozidiel. Ke�e som v podstate celý �ivot pôsobil v oblasti vysokoškolského vzdelávania, a to aj na zahrani�ných vysokých školách, som presved�ený o tom, �e oblas� duálneho vzdelávania treba rozšíri� aj na vysoké školy. Netreba pritom stava� nie�o na „zelenej lúke“, ale vychádza� zo systému, ktorý sa osved�il v oblasti vysokoškolského vzdelávania v krajinách našich partnerov v rámci Európskej únie.

Aké sú vaše plány z h�adiska podpory �lenov ZAP SR?

�lenská základ�a zväzu je ve�mi pestrá. Našimi �lenmi sú výrobcovia vozidiel, dodávatelia pre automobilový priemysel, dovozcovia automobilov, motocyklov, návesov a prívesov, vysoké školy a �alšie inštitúcie viac-menej napojené na automobilový priemysel. Táto �lenská základ�a je jedine�ná v rámci krajín EÚ. Ka�dá táto skupina má svoje vlastné potreby, po�iadavky a o�akávania a my sa sna�íme vytvori� prepojenia prospešné pre všetky tieto skupiny našich �lenov.

Konkurencieschopnos� a udr�ate�nos� automobilovej výroby na Slovenku sú závislé od viacerých faktorov.

Dostatok kvalifikovanej pracovnej sily: Výroba sa bude presúva� v nasledujúcom období do tých regiónov, kde bude k dispozícii dostatok kvalifikovanej pracovnej sily schopnej zabezpe�ova� výrobu na zákazníkom po�adovanej úrovni (v po�adovanej kvalite, priaznivej cene a spo�ahlivých dodávkach).

Podpora vývojových a inova�ných schopností firiem: pokia� bude chcie� firma by� úspešnou, musí neustále inovova� svoje výrobky, technológie a procesy tak, aby dokázala svojim zákazníkom prináša� novú kvalitu vychádzajúcu z ich individuálnych po�iadaviek (stratégia Industrie 4.0), ktorá bude odlišná od konkurencie. Firmy pôsobiace na Slovensku �asto nemajú vytvorené vývojové tímy, a preto vidíme potrebu pomáha� týmto firmám pri riešení ich problémov, projektov spojených s ich rozvojom. ZAP SR sa dlhodobo zamýš�a nad tým, ako sprístupni� vedecké výsledky pre potreby priemyselnej praxe, ako napomáha� pri aplikovaní vedy a výskumu výsledkov do priemyselnej praxe, ako napomáha� budovaniu vývojovej a inova�nej základne firiem. Myslíme si, �e mo�ným riešením je inštitucionalizácia tohto procesu napr. v podobe Centra výskumu pre automobilový priemysel Slovenskej republiky. Definovanie formy a podmienok týchto procesov bude predmetom našich aktivít v blízkej budúcnosti. Tento proces bude závisie� aj od aplikácie Stratégie inteligentnej špecializácie RIS3 do praxe.

Rozvoj dodávate�ských sietí: konkurencieschopnos� predovšetkým ve�kých výrobcov je závislá aj od komplexnosti a konkurencieschopnosti celých dodávate�ských re�azcov. Tendencie posledných období nazna�ujú, ako to definuje aj stratégia Industrie 4.0 pre Nemecko ako lídra v rámci ekonomiky EÚ, �e cie�om je predovšetkým skracovanie dodávate�ských re�azcov a zvyšovanie ich flexibility. V tejto súvislosti je potrebné analyzova� dodávate�ské re�azce vrátane logistických riešení výrobcov na Slovensku a vypracova� program na cielené vyh�adávanie potenciálnych dodávate�ov, ktorí by boli schopní zaplni� „diery“ v existujúcich dodávate�ských re�azcoch. Toto je zárove� cesta ako �alej rozvíja� priemysel a zvyšova� podiel priemyslu na tvorbe HDP.
 

Aké sú vaše zámery pri budovaní spolupráce so zahrani�nými zväzmi automobilového priemyslu? Napr. s Nemeckým automobilovým zväzom.

ZAP SR nie je uzatvorená organizácia a uvedomuje si, �e ako celý automobilový priemysel, aj zväz sa pohybuje v globálnom svete. Úzko spolupracujeme s automobilovými asociáciami v rámci regiónu V4, kde predovšetkým vz�ahy s Auto SAP CZ sú nadštandardné.

V rámci európskeho priestoru sme pridru�eným �lenom ACEA, kde sa máme mo�nos� stretáva� a vymie�a� si skúsenosti s automobilovými zväzmi ostatných európskych krajín. Náš zväz mal u� v minulosti kontakty s nemeckou VDA (Verband Deutscher Automobilindustrie), ktoré budeme v budúcnosti rozvíja�. VDA nie je len zdru�enie. Je to zárove� vedúca normotvorná organizácia v oblasti automobilového priemyslu a špeciálne naši dodávatelia musia rieši� aplikáciu noriem VDA pre oblas� zabezpe�enia kvality dodávok pre automobilový priemysel, pokia� zva�ujú mo�nos� vstúpi� do dodávate�ských re�azcov nemeckých automobiliek. Spolupracova� s tak významnou inštitúciou je pre nás �es�.

Ako ste sa u� skôr vyjadrili, jednou z vašich priorít vo zväze je podpora výskumu a vývoja v automobilovom priemysle. Ako chce ZAP pomôc� automobilovému priemyslu na Slovensku, aby sa Slovensko stalo výskumno- vývojovou krajinou?

V prvom rade je dôle�itá implementácia Stratégie inteligentnej špecializácie RIS3 do praxe. Dokument bol schválený vládou SR v novembri 2013. Do dnešného d�a však nebol schválený Ak�ný plán, ktorý by stanovil kroky k naplneniu Stratégie. O tomto dokumente sa v sú�asnosti intenzívne diskutuje, pri�om ZAP SR, ako aj celý priemysel, zastáva stanovisko zachovania princípov zakotvených v RIS3 – podpora inovatívnych schopností priemyslu a orientácie vedecko-výskumných kapacít na riešenie problémov praxe.

Ako som u� spomínal, jedným z mojich strategických zámerov v rámci ZAP SR je pokra�ova� v odbornej diskusii s relevantnými inštitúciami z priemyselnej sféry, výskumnej komunity a vládou Slovenskej republiky v súvislosti s inštitucionalizáciou tohto procesu. Myslím si, �e u� aj v Slovenskej republike nastal �as, aby sa v rámci automobilového priemyslu stal výskum jednou zo zlo�iek jeho rozvoja aj v súlade s najnovšími rozhodnutiami vlády SR o motivácii priemyselnej sféry pre realizáciu výskumu.

Takto sa vytvoria systémové a legislatívne predpoklady na to, aby prirodzene pri univerzitách, ústavoch SAV a privátnych výskumných inštitúciách, akými je napr. aj CEIT, za�ali vznika� výskumno-inova�né centrá, ktorých tvorivé tímy budú rieši� projekty zadávané priemyslom a budú reflektova� jeho potreby. Jedným zo strategických faktorov je, aby tieto centrá našli
svoje uplatnenie vo všetkých regiónoch Slovenska.

V tomto smere existuje v krajinách Európskej únie mno�stvo úspešne realizovaných projektov a modelov. Podiel naviazanosti automobilového priemyslu v SR na zahrani�ných partnerov vytvára dobré predpoklady pre zvá�enie takých riešení, ktoré sa v oblasti aplikovaného výskumu u našich partnerov u� dlhodobo osved�ili. Ide napr. o model inštitútov v rámci Frauenhoferovej spolo�nosti v Nemecku alebo model VTT, ktorý sa úspešne aplikoval vo Fínsku. S týmito inštitúciami vedieme 2 roky aktívny dialóg s cie�om pokúsi� sa vytvori� podmienky pre vytvorenie konkrétneho partnerstva pre realizáciu slovenskej infraštruktúry s cie�om podpori� inovatívne schopnosti firiem.
 

Ste z univerzitného prostredia, �o nazna�uje, �e budete ma� záujem na ešte u�šom prepojení priemyslu a univerzít a ich vzájomnej spolupráci. Ako to chcete urobi�?

Budúcnos� technického vzdelávania na vysokých školách tkvie predovšetkým v zavedení duálneho systému vzdelávania, ktoré zabezpe�í, aby študenti po�as štúdia absolvovali systematickú prax v priemysle. Študenti technických vysokých škôl musia ma� po�as štúdia dostatok �asu, aby sa mohli zapoji� do riešenia konkrétnych projektov z praxe, na�o sú nevyhnutné legislatívne zmeny v rámci zákona o vysokých školách. Prax v podnikoch by mala slú�i� okrem iného aj na to, aby sa za�ali vytvára� prvé kontakty a vz�ahy medzi budúcim absolventom a potenciálnym zamestnávate�om aj formou dlhodobej spolupráce, kde na základe praxe a projektov po�as nej realizovaných mô�u vznika� témy ro�níkových a diplomových prác. Dovolím si na tomto mieste poznamena�, �e tento systém vzdelávania sme v Slovenskej republike u� pred nieko�kými rokmi mali.

Modely duálneho vzdelávania, predovšetkým pre oblas� bakalárskeho štúdia, sú ve�mi úspešné v podmienkach štátov v rámci EÚ. Tieto modely sta�í mierne upravené prevzia� do systému nášho vysokoškolského vzdelávania. Som o tom presved�ený, �e ak je mo�né aplikáciami tejto formy vzdelávania pripravi� vysokokvalifikovaných a motivovaných mladých �udí v rozvinutých ekonomikách sveta, tak by sme s tým nemali ma� problémy ani u nás. V rámci automobilového priemyslu pôsobia na Slovensku firmy práve zo štátov, kde majú úspešné dlhoro�né skúsenosti s duálnym vysokoškolským štúdiom.

Táto skuto�nos� vo mne vyvoláva optimizmus, �e duálna forma vysokoškolského vzdelávania mô�e vytvori� atraktívnejšie prostredie pre mladých �udí, aby študovali technické odbory aj na našich univerzitách. Môj optimizmus je navyše podporený tým, �e som mal mo�nos� absolvova� v rámci Nemeckej akademickej výmennej slu�by DAAD tý�denný študijný pobyt na nemeckých vysokých školách práve k problematike duálneho vysokoškolského vzdelávania a po�as neho hovori� so študentmi tohto modelu štúdia. Ich reakcie boli ve�mi pozitívne a pridanú hodnotu videli predovšetkým v tom, �e u� od zápisu na štúdium sú tak študentmi vysokej školy, ako aj zamestnancami príslušnej firmy, �o im zabezpe�uje atraktívne pracovné miesto hne� po skon�ení štúdia.

V tejto súvislosti ZAP SR inicioval úzku spoluprácu s dekanmi niektorých fakúlt technických univerzít s cie�om systematicky formulova� riešenia aj v sú�asnom legislatívnom prostredí v rámci kompetencií dekanov, vysokých škôl, akredita�nej komisie pre zvýšenie podielu praxe v rámci štúdia.

Uva�ujete aj nad spoluprácou so slovenskými start-upmi pri h�adaní prepojení na etablované dodávate�ské firmy? Vidíte v tom potenciál?

Inovatívne start-upy vnímame ako jednu z mo�ností, akou formou rozvíja� a realizova� tvorivos� mladých �udí u� po�as ich štúdia. Je ve�a konkrétnych príkladov na slovenských vysokých školách, kde sa zakladajú centrá start-upov. Neprece�ujeme, ani nepodce�ujeme ich vplyv. ZAP SR mô�e zo svojej podstaty pôsobi� ako platforma na komunikáciu, výmenu informácií a nadväzovanie kontaktov.

Ve�ké globálne nadnárodné firmy majú svoje vlastné výskumné a vývojové tímy, ktoré sú nosite�om obrovského know-how v danej oblasti a len �a�ko sa dostávajú do kontaktu s „okolím“ aj z obavy o únik tohto know-how. Vytvára� podmienky pre nadväzovanie kontaktov, sie�ova� kapacity je našou úlohou, a preto sa budeme o to neustále pokúša�. Dobrým príkladom v rámci vysokých škôl sú v tomto prípade aktivity v oblasti vývoja rôznych typov experimentálnych automobilov na vysokých, ale aj stredných školách, pri�om niektoré vyvinuté riešenia mô�u vies� k zalo�eniu študentských firiem u� po�as štúdia, napr. aj formou start-up firiem. ZAP SR bude sledova� a aktívne podporova� aj tieto aktivity mladých a talentovaných �udí na slovenských vysokých školách.