Pavel Alexy: Cenov� rozdiel medzi ekologick�mi a be�n�mi plastami mus� niekto zaplati�

Venujete sa vývoju ekologických plastov. Ako ste sa pred vyše 20-timi rokmi dostali k téme, ktorá za�ína by� zaujímavá a� dnes?

Ke� som v 90. rokoch pracoval vo VUCHT v Bratislave (vtedy Výskumný ústav chemicko technologický), stretol som sa tu s asi najekologickejším plastom tej doby – vodorozpustným, biodegradovate�ným, aj ke� syntetickým polyvinylalkoholom. Vtedy som sa rozhodol, �e ekologické plasty by mohla by� cesta, kde by som vedel spoji� vz�ah k prírode s mojou odbornos�ou.

Tak u m�a vznikla téma ekologických plastov. Boli to roky 1995 – 96. Vtedy sa kolegovia �udovali, �e ve� je to drahé, �a�ko spracovate�né a ropy je dos� za pár centov. Povedal som si, �e je to síce tak, ale raz doba ekoplastov musí prís�. Preto�e u� vtedy bolo vidno, kam to smeruje a �e nás odpad z plastov jedného d�a zaplaví.

V tom �ase som za�al u�i� na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, kde som v oblasti výskumu ekologických riešení plastov dostal absolútnu slobodu.

Pre�o je dnes taký problém s plastami?

Najvä�ší producenti nielen plastového odpadu sú sociálne slabšie vrstvy, tí bohatší si mô�u dovoli� aj ekologickejšie alternatívy, ktoré sú, samozrejme, drahšie. Spolo�nos� nemô�e chcie� od ekonomicky slabších vrstiev, ktorých je, mimochodom, vo svete vä�šina, aby za nás riešili technické a technologické problémy spojené s produkciou plastových (a nielen plastových) odpadov.

�i�e zmena musí prís� z hora, napríklad formou dotácií pre ekologické riešenia �i ako „da� z neekologických riešení“.

Bolo by riešením zvýšenie dane na be�né plasty, v�aka �omu by sa vyrovnala ich cena s cenou ekologických plastov?

�iasto�ne, no je to len polovi�né riešenie. Ako príklad uvediem novelizáciu zákona o odpadoch týkajúcu sa nákupných tašiek z nedávnej minulosti. V zákone sa zaviedla toti� len negatívna motivácia – ak budete neekologickí, budete postihovaní. Kde je pozitívna motivácia, �e ak budeme ekologickí, budeme odmenení?

Mám 30-ro�nú pedagogickú prax, vychoval som dve deti a na 99 % �udí pri ich „výchove“ a formovaní ich správania funguje pozitívna motivácia a pochvala. Aj za ka�dú drobnos�.

Akým spôsobom si to predstavujete?

Napríklad ak budú obchodné re�azce poskytova� zákazníkom polyetylénové tašky, tak ich musia predáva� ako normálny tovar a nie rozdáva� zadarmo. Ak budú poskytova� biotašky, tak im z nich bude odpustená napríklad da� alebo budú ma� inú formu finan�ného zvýhodnenia predaja takýchto ekologických tašiek.

Pravda tie� je, �e cenový rozdiel medzi ekologickými a be�nými plastami musí niekto zaplati� a nemal by to by� spotrebite�, aby sme, ako som u� spomínal, neprenášali ekologickú zodpovednos� len na neho. Lebo to je práve zodpovednos� zhora – štátov, únie, legislatívy a ekonomiky – aby sa �as� finan�ných zdrojov z rozpo�tov nasmerovala práve do ekológie.

V poslednom �ase cíti� aj tlak zdola, vzniká mnoho ob�ianskych iniciatív, ktoré propagujú obmedzenie tvorby odpadu a konzumu ako takého.

Áno, ale je ich menšina. Je to však pomerne kvalifikovaná menšina, ktorá mô�e zmeni� budúcnos�, len musí dokáza� ovplyvni� tých, ktorí rozhodujú. Ka�dý by mal robi� to, �omu rozumie a preto aj ekologické riešenia mô�u vznika� len ako výsledok spolupráce kvalifikovaných odborníkov z oblasti legislatívy, ekonomiky, vzdelávania, technického pokroku – ka�dý v rámci svojich schopností a mo�ností.

Preto som si povedal, �e urobím, �o je v mojich silách, teda �e vzdelám mladých a robím v tomto smere výskum. Je to mali�ký kúsok z toho všetkého, �o treba urobi�, ale myslím, �e to má zmysel, lebo ako sa hovorí “100-krát ni� zabije aj slona”. Aj malý posun dopredu mô�e prispie� k celkovému pozitívnemu výsledku.

O plastoch sa hovorí, �e sú zlé. Je to skuto�ne tak?

Plasty nie sú zlé, zlí sú �udia, ktorí ich dostávajú do �ivotného prostredia. Plasty za to nemô�u. Neriešme teda to, �e plasty sú zlé, ke� nie sú. Riešme to, �e s nimi nevieme narába�. Nau�ili sme sa ich vyrába�, aj efektívne vyu�íva�, akurát sme sa nenau�ili s nimi zaobchádza�, ke� sa stanú odpadom.

Myslíte si, �e ak by sa vyrábali f�aše alebo slamky z iného materiálu, neskon�ili by ako plasty vyhodené v prírode, v oceáne? Skon�ili. Lebo sa správame nezodpovedne a odhadzuje odpad tam, kam nepatrí. Zmena materiálu na výrobu predmetov, ktoré aj tak vyhodíme na nesprávne miesto, ni� nerieši, len to bude opticky inak vyzera�.

Napríklad sklo alebo �elezo padne v oceáne na dno a nie je ho na hladine vidie�, ale je tam, zaberá miesto v ekosystémoch, predstavuje pre �ivo�íchy prakticky to isté nebezpe�enstvo ako plasty, mo�no v niektorých prípadoch vä�šie. Plasty sú však �ahšie ako voda, plávajú na hladine a je ich vidie�.

Dnes je pomerne silný tlak proti plastom. Viete si predstavi�, �e by sa prestali pou�íva�?

Nie je potrebné ma� ilúzie, �e by si �udia dobrovo�ne zni�ovali svoj komfort. �lovek je od prírody tvor lenivý. Je to jeho základná vlastnos�, hybná sila všetkého pokroku. Všetky technické vymo�enosti sú na to, aby sme mohli by� leniví a pohodlní. Technických vymo�eností, ktorých sú�as�ou sú aj plasty, sa �lovek vzdá len �a�ko.

A aby sme nezostali len v tej konzumnej rovine, máme tu napríklad aj medicínske aplikácie a lekárov. Ak by sme im zobrali polyméry, teda aj plasty, budú zomiera� �udia, preto�e nebudú ma� katétre, umelé chlopne, k�by a mnoho �alších vecí. �i�e dnes si neviem predstavi� �ivot bez týchto materiálov na úrovni, ktorú máme.

Nie je teda rozumné rozmýš�a� o všeobecnom zákaze plastov, ale treba rozmýš�a�, ako s nimi ekologicky zaobchádza� a aké plasty pou�íva�, aby neškodili �ivotnému prostrediu. Hlavná filozofia nie je rieši� problémy na úrovni spred 50 alebo 100 rokov, ale na dnešnej úrovni.

Na to potrebujeme vzdelaných a morálnych �udí na postoch, kde je potrebné robi� rozhodnutia niekedy mo�no aj na úkor ekonomiky a ziskov. Vieme, �e všetky krízy, ktoré doteraz �udstvo prekonalo, boli v prvom rade krízy morálky, a preto ich riešenia, teda aj problematiku odpadov, treba h�ada� hlavne v našich postojoch.

�lánok bol uverejnený so súhlasom portálu Heroes.sk, pokra�ovanie: tu