Platforma Obehov� Slovensko bude spolupracova� s holandskou platformou Holland Circular Hotspot

Aký je stav a vývoj obehového hospodárstva na Slovensku? Kam smeruje národná a európska legislatíva? Ako uzatvára� materiálové toky pomocou recyklácie? Aj tieto témy sa rozoberali na podujatí, ktoré sa uskuto�nilo na pôde Slovak Business Agency.

Štátny tajomník Ministerstva �ivotného prostredia, Norbert Kurilla, hne� na za�iatku upozornil, �e planéta má svoje limity a prírodné zdroje nie sú neobmedzené. „Je preto nutné zmeni� sú�asný spôsob a tempo, akým ich vyu�ívame,“ povedal a zdôraznil, �e práve prechod na obehové hospodárstvo nám pomô�e túto zmenu dosiahnu�. Zárove� vyzdvihol, �e pre rezort je obehové hospodárstvo prioritou u� od roku 2016 kedy bol odštartovaný tzv. „T2gE“ proces (Transition to Green Economy / Prechod na zelené hospodárstvo).

Generálny riadite� sekcie environmentálnej politiky, EÚ a medzinárodných vz�ahov M�P SR, Milan Chrenko, hovoril o sú�asnom vývoji strategického rámca pre obehové hospodárstvo na európskej a národnej úrovni. Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyen si stanovila za cie�, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050, �o je pod�a neho najvä�šia výzva a príle�itos� dnešných �ias. Transformácia na klimaticky neutrálnu ekonomiku si bude vy�adova� prija� aj komplex opatrení s cie�om prechodu na obehové hospodárstvo. „Implementácia o�akávaného ak�ného plánu, ktorý pokryje oblasti od výroby a spotreby, cez digitálne technológie a� po presadzovanie obehového hospodárstva pri prijímaní medzinárodných zmlúv si bude vy�adova� úzku spoluprácu medzi ministerstvami, súkromným a tretím sektorom“.

Seminár okrem zaujímavých prednášok poskytol priestor pre 40 predstavite�ov firiem a �alších významných aktérov v obehovom hospodárstve. Dostali priestor vyjadri� svoje o�akávania a potreby a zárove� preukáza�, �o mô�u sami ponúknu� pri prechode na zelenšie a obehové Slovensko. Pod�a Petry Csefalvayovej z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) sa za posledné štyri roky v tomto oh�ade udiala na Slovensku pozitívna zmena: „Nenájdete segment, ktorý v ur�itom momente neh�adal riešenia aj v oblasti obehového hospodárstva. Trh vníma svoju konkurencieschopnos� aj vo svojom udr�ate�nom obraze a stratégii, ktorú chce ponúknu� a realizova�. Ur�ite pozitívum je, �e priamou motiváciou nie sú len finan�né benefity ale aj environmentálne a vlastný obraz seba na tuzemskom aj zahrani�nom trhu.“ Pod�a Csefalvayovej je na Slovensku v mnohých prípadoch ešte potrebné vytvori� legislatívne prostredie naklonené obehovým riešeniam. Konkrétne kroky ako napríklad ekomodulácia, zelené verejné obstarávanie sa stávajú realitou aj na Slovensku a tým aj nástrojom zmeny a podpory.

Nastavovanie politík v oblasti obehového hospodárstva zárove� ozna�il pán Börkey z OECD za náro�ný proces: "Obehové hospodárstvo je fragmentované vo viacerých oblastiach. Musí sa zaobera� konkrétnymi materiálmi, výrobkami, fázami �ivotného cyklu ako aj hrá�mi na trhu. To všetko si vy�aduje osobitné politické nástroje, ktoré treba starostlivo skombinova�."

Platforma Obehové Slovensko chce okrem iného podpori� aj cezhrani�nú spoluprácu, preto dnes spojila sily s holandskou platformou Holland Circular Hotspot a verejne pris�úbili, �e v budúcnosti budú spolupracova�. Tieto dve platformy budú medzi sebou zdie�a� poznatky, nástroje a úspešné príklady z praxe, u�ah�ova� spájanie firiem v oboch krajinách, koordinova� úsilie pri organizácii podujatí a podporova� medzinárodnú spoluprácu v oblasti obehového hospodárstva. „Obehové hospodárstvo nie je o autorských právach, je o práve prebera� úspešné príklady. Zdie�aním najlepších postupov, poznatkov, nástrojov a kontaktov medzi Holland Circular Hotspot a platformou Obehové Slovensko sa mô�eme vzájomne u�i�, podnika� ak�né kroky, udr�iava� zdroje v obehu ove�a dlhšie, vytvára� pracovné miesta a znásobi� udr�ate�ný efekt oboch krajín,“ povedal riadite� HCH Freek van Eijk.

Výmena skúseností s Holandskom u� nieko�ko rokov úspešne funguje v oblasti recyklácie pevných plastov ako je napríklad záhradný nábytok alebo prepravky. „Na Slovensku u� existujú dve spolo�nosti, ktoré s nami spolupracujú na triedení pevných plastov. Tie sa následne recyklujú v našej prevádzke v Po�sku," povedal Ton van der Giessen, ktorý je riadite�om rodinnej recykla�nej spolo�nosti Van Werven Plastic Recycling.   

   
Obehová ekonomika je viac ne� len recyklácia

Ide o model myslenia a udr�ate�nej výroby a spotreby, ktorý je alternatívou k tradi�nej lineárnej ekonomike. V tej suroviny vy�a�íme, pou�ijeme pri výrobe produktov, ktoré zvy�ajne po krátkej dobe pou�ívania vyhodíme, �ím sa stráca ich hodnota. Takýto model fungovania hospodárstva je neudr�ate�ný. Cie�om obehového hospodárstva je zachova� hodnotu výrobkov a materiálov �o najdlhšie. Odpad pova�ujeme za zdroj, ktorý vraciame spä� do obehu, �ím vzniká uzavretý cyklus materiálov, produktov a komponentov. Produkty a slu�by sú navrhnuté tak, aby umo�nili zdie�anie, opätovné pou�ívanie, opravite�nos� a recyklovate�nos�. Na rozdiel od lineárneho hospodárstva, v obehovom hospodárstve sa zdroje vyu�ívajú efektívne a hodnota výrobkov nekon�í pochovaná na skládke. Obehové hospodárstvo sa sna�í odzrkad�ova� prírodné procesy, kde nevzniká �iaden odpad. Recyklácia je a� poslednou mo�nos�ou, ke� u� výrobky, komponenty a materiály nemo�no opätovne pou�i�, opravi� alebo upcyklova�.