Presvetlenie interi�ru je d�le�it� pre va�e zdravie aj pe�a�enku

Faktom však je, �e dostatok prirodzeného svetla je dôle�itý pre naše fyzické aj psychické zdravie, a to najmä  v jesennom a zimnom období, kedy sa dni rýchlo skracujú a prirodzeného svetla ubúda. Aké typy svetla existujú, ko�ko ho potrebujeme a ako na denné osvetlenie budov myslia slovenské normy?

Poznáte to – ke� sa uká�e slnko, zlepší sa vám nálada a máte viac energie. Nie je to náhoda. Svetlo toti� ovplyv�uje biorytmus, zvyšuje výkon a pozitívne vplýva na našu psychiku. Je však rozdiel, �i ide o svetlo umelé alebo prirodzené, preto�e niektoré pozitívne vlastnosti sú vlastné iba dennému svetlu. Preto je z h�adiska komfortu bývania aj nášho zdravia vhodné venova� zvýšenú pozornos�  aj vo�be ve�kosti okien aj dverí a ich optimálnemu zaskleniu.

Typy svetla a farebnos�

Z fyzikálneho h�adiska je svetlo vidite�nou �as�ou elektromagnetického �iarenia, ktoré nás obklopuje. V skuto�nosti vedome vnímame iba �as� tohto �iarenia: vlnové d�ky medzi 380 a 780 nanometrami (nm). �oko�vek mimo tohto spektra nie je pre �udské oko vidite�né. To platí pre krátkovlnné gama, röntgenové a UV �iarenie, rovnako ako pre dlhovlnné infra�ervené lú�e, radarové a rádiové vlny. Slne�né svetlo však obsahuje všetky tieto druhy a pre �udský organizmus je nevyhnutné celé jeho spektrum.

Aby bolo mo�né rozlišova� medzi vidite�ným rozsahom typov svetla, bola zavedená špecifikácia teploty farby v kelvinoch (K), kde sa spektrum pohybuje od 1 000 do 8 000 K. Ako príklad uvádzame niektoré hodnoty:

Denné svetlo pre viac zdravia a pohodlia

Denné svetlo je základom psychickej aj fyzickej pohody. Napríklad, pôsobením priameho UV slne�ného �iarenia organizmus produkuje vitamín D – známy aj ako „hormón š�astia“. Ten ovplyv�uje viacero pochodov v �udskom tele, vrátane emócií, nálady, pamäte, spánku, bolesti, �ilového systému, a dokonca aj chuti do jedla.

�lovek by mal v ideálnom prípade absorbova� biele svetlo všetkých vlnových d�ok (s teplotou presahujúcou 5 000 Kelvinov) aspo� dve hodiny denne. Vä�šinu d�a však netrávime vonku, a tak je ve�kou výhodou, �e nám optimálne umiestnenie okien a kvalitné zasklenie s maximálnou priestupnos�ou svetla umo��ujú vy�a�i� z prirodzeného svetla maximum aj v interiéri.

„Celkovú presklenú plochu je mo�né ovplyvni� aj výberom rámu. Napríklad dizajnové prevedenie systému zdvi�ne posuvných dverí VEKAMOTION 82 MAX ponúka pevné krídlo s vnútornou poh�adovou šírkou iba 28 mm, �o maximalizuje zasklenú plochu. Navyše, jedine�ná konštrukcia umo��uje prekry� skoro celý rám omietkou, a tým docieli� takmer bezrámový vzh�ad,“ pribli�uje mo�né riešenie Milan Klepsa, zástupca spolo�nosti VEKA, ktorá je popredným svetovým výrobcom plastových profilov okien a dverí triedy A.

�o na osvetlenie v interiéri hovorí norma?

Svetlo je nato�ko dôle�ité, �e sa mu  aj slovenská legislatíva venuje celú jednu normu – konkrétne STN 73 0580-2:2000-10 Denné osvetlenie budov. Normované osvetlenie sa po�íta v luxoch a udáva hustotu svetelného toku na osvetlenom povrchu. Na tento ú�el sa berie do úvahy svetelný tok, uhol lú�a, vzdialenos� a intenzita svetla. Aby sa dosiahli �o najlepšie hodnoty luxov, po�as plánovania budovy je simulované umiestnenie okien a dopad svetla. Pod�a STN 73 0580-2:2000-10 sú rozhodujúce nasledujúce faktory:

• Ve�kos� presklených plôch – �istá plocha skla: minimálna ve�kos� okna je 20 a� 25 % podlahovej plochy.
• Stupe� prestupu svetla: závisí od zasklenia, pre slne�né svetlo by malo by� �o najprieh�adnejšie.
• Zatienenie spôsobené izoláciou a vonkajšou stenou: ve�kos� profilov rámu aj okolité konštrukcie budovy ovplyv�ujú dopad svetla do okien. Tieto faktory je potrebné vzia� do úvahy aj pri plánovaní.
• Minimálne po�iadavky na úrove� osvetlenia denným svetlom: v priebehu roka musí by� na polovici referen�nej plochy dosiahnutá úrove� osvetlenia 300 luxov po�as  polovice hodín denného svetla a úrove� osvetlenia 100 luxov nad 95 %.

Architekti, projektanti alebo výrobcovia okien tak mô�u zisti�, kde v budove dosahujú moderné okenné systémy v kombinácii s typom zasklenia optimálny podiel denného svetla. Napríklad okná, ktoré sú inštalované v stropných konštrukciách, doká�u rozjasni� miestnosti svetlom, ktoré by bo�nými oknami len �a�ko preniklo.

Z tohto prístupu profituje nielen vaše zdravie, ale aj pe�a�enka, preto�e ušetríte za umelé zdroje svetla aj náklady za energie.