Spomienka na �efredaktorku �asopisu ai magazine Evu Ertlov�

S Evkou som sa spoznala v roku 1995 a naše pracovné �ivoty sa naplno preplietli v roku 1997, ke� som za�ala pracova� ako ekonomická redaktorka Tla�ovej agentúry SR v �iline. V tom �ase Eva u� nieko�ko rokov pracovala v médiách a ja som k nej vzhliadala ako k jednému zo svojich novinárskych vzorov a skúsenejšej kolegyni ochotnej v�dy poradi�.

Dodnes si pamätám situáciu, ke� sme spolu – po �lenky zablatené – stáli na stavenisku na Dubnej skale a �akali sme poklepanie základného kame�a a za�iatok razenia prieskumnej štôlne dia�ni�ného tunela Viš�ové. Vtedy Eva s tým svojím typickým, trochu ironickým, humorom skonštatovala, �e u� si skuto�ne musí urobi� zopár cvi�ných jázd, aby oprášila svoj nevyu�ívaný vodi�ák a, �e aj to blato „nekompetentným kompetentným“ odpustí, ak sa toho tunela do�ije.

Po�úvala som to potom od nej ešte roky, v�dy ke� sme sa autom presúvali popod Stre�no a mí�ali stále nedostavaný tunel. Hnevalo ju to, ale aj napriek tomu sa ani v posledných rokoch nevzdávala myšlienky prekona� strach a vráti� sa šoférovaniu.

Preto�e bola jednoducho taká, nikdy ni� nevzdávala, bola to jej základná povahová �rta. A ak ju nie�o štvalo, bol to pre �u podnet veci rieši� a nie rezignova�. 

Eva sa narodila sa 17. apríla 1954 v Abramovej ne�aleko Tur�ianskych Teplíc. Mala staršiu sestru a mladšieho brata. Otec im zomrel v �ase detstva, tak�e mama vychovávala deti sama. Školské roky strávila Eva v Abramovej a Tur�ianskych Tepliciach. Na štúdiá odišla do Bratislavy, kde na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského absolvovala odbor filozofia. Po promóciách dostala ponuku pracova� v Slovenskej akadémii vied, ale odmietla ju kvôli zdravotnému stavu svojej mamy. Vrátila sa do rodnej Abramovej a v roku 1977 nastúpila ako odborná asistentka na Vysokú školu dopravnú (v sú�asnosti �ilinská univerzita v �iline).

Jej obetavý úmysel opatrova� chorú matku netrval dlho, preto�e zakrátko zomrela. Svoje rozhodnutie vráti� sa domov však Eva nikdy neo�utovala, práve naopak, bola v�a�ná, �e v posledných chví�ach mohla by� mame nablízku. Po smrti mamy prevzala na seba zodpovednos� za udr�anie rodiny a sna�ila sa celý �ivot vytrvalo pomáha� sestre a bratovi.

V roku 1990 zmenila nielen zamestnanie, ale aj povolanie. Vo vydavate�stve �ilinského tý�denníka Cie� a denníka Smena si za�ala plni� svoj dovtedy nesplnený novinársky sen. Dlhé roky potom pracovala v denníku Práca ako regionálna redaktorka. V búrlivom �ase privatizácie, konverzie priemyslu i postupného zániku mnohých podnikov v�dy stála na strane pracujúcich a slabších. A nebolo to preto, �e Práca bola odborárskym denníkom, ale najmä kvôli tomu, �e Eva mala mimoriadne rozvinutý cit pre spravodlivos�. Ostrým perom informovala o kauzách a preš�apoch mocných, �ím si budovala profesionálne meno v novinárskej obci. Po zániku denníka Práca za�ala v roku 2003 pracova� vo vydavate�stve Media/ST.

V roku 2008 sa rozhodla podnika� a pracova� sama na seba, prizva� m�a i �alšie kolegyne na zalo�enie vydavate�stva LEADER press a vydávanie �asopisu ai magazine. Ten svojím neutíchajúcim úsilím – pre �u takým typickým – postavila na nohy a nasledujúce roky úspešne viedla ako jeho šéfredaktorka.

V tejto práci sa našla a naplno uplatnila. Vyhovovalo jej, �e si to vy�adovalo spoznávanie nových �udí, ve�a cestovania, neustále vzdelávanie a rozširovanie obzorov. Bola tomu otvorená, preto�e v�dy mala rada �udí, spolo�nos�, zaujímali ju veci verejné.

V jej malej postave bolo to�ko energie, �e by sta�ila pre troch. Ke� sa pre nie�o rozhodla, vytrvalo išla za svojím cie�om. Mala rada, ke� sa veci hýbali, vyvíjali, nemala rada polovi�atú robotu ani stagnáciu. Vedela by� aj tvrdohlavá a nekompromisná, napriek tomu mala pre druhých more pochopenia a vo vz�ahu k blízkym �u�om bola a� bezhrani�ne obetavá.

Vla�ajšia smr� brata ju hlboko pozna�ila, niesla ju ve�mi �a�ko a jej �ia� ešte preh�bilo ochorenie sestry, o ktorej rodinu sa Eva a� do svojich posledných dní starala.

Eva zomrela vo svojom rodi�ovskom dome v Abramovej 18. júla 2023.

Venujte jej prosím tichú spomienku.